Prichystali sme si pre Vás ďalší článok, plný poznatkov a zaujímavostí. Dnes sa budeme zaoberať opálom. Určite ste už o ňom počuli. Opály sú považované za veľmi krásne, ozdobné kamene a v šperkárstve sú veľmi obľúbené a obdivované.
Vedeli ste, že opál sa môže zaraďovať medzi drahokamy, ale zároveň aj polodrahokamy?
Drahokam - je to minerál alebo minerálna odroda. Býva cenený pre svoje výnimočné estetické vlastnosti a používaný na ozdobné účely. Jeho cena závisí najmä od kvality, zriedkavosti, veľkosti a obľúbenosti. Ťaží sa v púštnych pieskoch, riečnych a morských náplavách, alebo sa získava z hornín. Po jeho získaní sa dodatočne upravuje brúsením a leštením, aby vynikla jeho krása.
Všetko, čo musí drahokam spĺňať, aby bol drahokamom, je:
Polodrahokam - je minerál, ktorý nespĺňa niekoľko z podmienok drahokamov, no aj napriek tomu je v šperkárstve veľmi obľúbený. Je ho pomerne veľa. Jeho cena preto závisí od farby a tiež od obľúbenosti.
Keďže odrody opálu často spĺňajú charakteristiku drahokamu aj polodrahokamu, môžeme vo všeobecnosti o opále hovoriť ako o drahokame aj polodrahokame.
Opál je medzi minerálmi nezvyčajný tým, že je amorfný (bez presného a určitého tvaru), preto nikdy netvorí kryštály. Lesk máva sklovitý, biely, ale najčastejšie voskový.
Formuje sa pri nízkych teplotách v okolí horúcich prameňov. Krásou opálu je jeho dúhová farebnosť. Niekedy rôzne sfarbené opály tvoria vodorovné alebo koncentrické vrstvičky (achátopál, ónyxopál).
V prírode sa opál vyskytuje dosť často. Nachádza sa predovšetkým v neovulkanických horninách, zriedkavejšie sa vyskytuje v kôrach zvetrávania, sedimentoch a na hydrotermálnych žilách.
Prírodný opál sa, na rozdiel od syntetického opálu, vyťaží, a následne opracuje brúsením a leštením, zatiaľ čo syntetický opál sa vyrába z drviny (odpadu) prírodného opálu, ktorá ostane po jeho brúsení. Vyrába sa pod tlakom a chemickými úpravami.
Vedeli ste? Tento nádherný opál z východného Slovenska nosila dokonca Napoleonova matka.
Tento jedinečne krásny prsteň poteší zrak ľudí, ktorí majú radi umeleckú prácu klenotníkov a nádhernú farbohru slovenského opálu. Pôvod tohto prsteňa sa odhaduje na roky 1875 - 1920.
Opály zaraďujeme do triedy oxidov a hydroxidov. Majú rozšírené spektrum farieb od bielej cez žltú, červenú, hnedú, ružovú, modrú až fialovú. Niekedy sú aj farebne prúžkované. To, čo robí opál drahým a vzácnym, je jeho zmena farieb. Prítomnosť submikroskopických inklúzií smektitov spôsobuje, že opály absorbujú alebo vťahujú do seba vodu, a tým dochádza k ich praskaniu (hydrofány).
Existuje viacero odrôd opálov. Na slovenských lokalitách rozlišujeme tieto variety opálov: drahý opál, drahý opál-harlekýn, obyčajný opál, mliečny opál, čierny opál, ohnivý opál, hyalit, sklený opál, drevný opál, dendritický opál a mnoho ďalších. Je ich naozaj veľa.
Drahý opál - charakteristické sú preň dúhové farby a tzv. opalizácia (hra farieb). Vyskytuje sa vo viacerých farebných odtieňoch. To, čo robí opál drahým a vzácnym, je jeho zmena farieb, preto sa práve tento drahý opál zaraďuje medzi drahokamy. Ostatné opály sa radia medzi polodrahokamy, ako napr. obyčajný opál, ktorý býva nepriehľadný a neprejavuje opalizáciu. Býva najčastejšie biely, svetlohnedý až žltý a má voskový lesk. Lokálne sú pomenované aj ako voskové, železité, či smolné opály.
Podľa farby ďalej poznáme viaceré odrody opálu:
Biely opál, nazývaný tiež hydrofán - ide o dehydratovaný opál, to znamená, že v dôsledku zmeny vzdušnej vlhkosti stráca vodu, matnie, prípadne puká. Niekedy dochádza až k jeho rozpadávaniu. Má schopnosť po ponorení sa do vody obnoviť svoju pôvodnú farbu a priehľadnosť, ale jej opätovnou stratou prechádza do hydrofánov.
Čierny opál s typickou irizujúcou hrou farieb. Má výrazné tmavé až čierne sfarbenie. Vďaka temnejším farbám sa dúhový odlesk a hra farieb na drahokame výrazne odlišuje od svetlejších kameňov, čo z neho robí jedinečný klenot.
Ohnivý opál s červenými zábleskami máva oranžovočervenú až hnedočervenú farbu. Tento opál sa nevyznačuje hrou farieb. Pochádza väčšinou z Mexika.
Harlekýnový opál (najčastejšie priehľadný až priesvitný). Nazývaný tiež maticový opál.
Mliečny opál - má mliečnobielu, sivobielu až sivastú farbu. Väčšinou je priesvitný až nepriehľadný. Vyskytuje sa v okolí Banskej Belej - Kozelníku, ale aj v Brezine vo vulkanitoch.
Hyalit a sklený opál - hyalit pochádza z gréckeho slova hyalos, čo znamená sklo. Hyalit je priehľadná nátekovitá forma opálu.
Sklený opál je priesvitná až takmer nepriehľadná celistvá varieta opálu. Na Slovensku je pomerne častým minerálom.
Drevný opál - je to varieta opálu, ktorá vzniká prestúpením koloidného SiO2 roztoku do drevnej hmoty. Na Slovensku sa drevné opály vyskytujú vo väčšom množstve. Najväčší výskyt majú v neovulkanických oblastiach.
Dendritický alebo stromový opál - tento opál je výnimočný tým, že v ňom presvitajú rozvetvené kresby, preto je tento opál veľmi krásny a zaujímavý. Nazýva sa tiež opalit.
Každý opál je iný, čo je vlastnosť, ktorá robí tento drahokam z pohľadu klenotníkov a zlatníkov naozaj unikátnym. Môže byť celistvý, hroznovitý, obličkovitý, kvapľovitý, guľovitý, hľuzovitý, prípadne môže vytvárať konkrécie.
Ak je ale vystavený dlhší čas pôsobeniu vzduchu, jeho štruktúra sa stáva krehkou, (tvrdosť 5,5 - 6 na Mohsovej stupnici), to znamená, že spracovanie tohto drahokamu je náročnejšie, ale výsledná práca stojí jednoznačne za to.
Nižšie na uvedených obrázkoch si môžete všimnúť, ako vyzerá surový opál a ako opracovaný opál.
Najkrajšie a najväčšie opály pochádzajú z Austrálie, kde je tento drahokam zároveň aj národným kameňom. Ďalšie známe náleziská sú v USA, Brazílii, Mexiku a Južnej Afrike.
Jediným európskym náleziskom opálu s vychýrenou kvalitou bolo dlho východné Slovensko (Dubnické opálové bane), kde sa ťažil pred 150 rokmi vo veľkých množstvách. Samozrejme, opály sa tu ťažia až dodnes.
Na území Slanských vrchov medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica sa rozprestierajú slávne Slovenské opálové bane. Krásne opály zo Slovenských opálových baní, ktoré sa nachádzajú na východnom Slovensku, obdivuje celý svet a dnes sú banské diela vychytenou turistickou lokalitou a technickou pamiatkou.
Aj medzi opálmi sa nájdu také, ktoré pre svoje výnimočné vlastnosti, veľkosť, farbu alebo príbeh, ktorý sa k nim viaže, získali viac slávy ako ostatné. Patria sem opálové šperky (opály Boh slnka, Tiffanyho náhrdelník alebo Pávia brošňa), ale aj surové a neopracované kamene.
Tento 35-karátový opál bol pravdepodobne vyťažený v 16. storočí v Mexiku, neskôr ho na Blízkom východe vsadili do zlatej brošne. Do Fieldovho múzea v Spojených štátoch sa dostal vďaka zberateľovi Phillipovi Hopeovi. Ak sa pozorne zapozeráte, určite si všimnete tvár v ľudskej podobe.
Tento náhrdelník je vyrobený z 18-karátového zlata. Prívesok tvoria zelené demantoidné granáty (Rusko) a čierne opály (Lightning Ridge, Austrália).
Táto pávia brošňa je vyrobená zo zlata, so zafírovou hlavou, krk je posiaty žiarivými diamantmi, krídlo tvorí 32-karátový opál a chvost zdobia diamanty, rubíny, zafíry a smaragdy.
Najväčším vybrúseným slávnym opálom na svete je The Galaxy Opal, ktorý bol nájdený v Brazílii v roku 1976. Bol zapísaný do Guinnessovej knihy svetových rekordov v roku 1992. Tento nádherný kúsok váži približne 3 749-karátov a bol vyrezaný z kusu hrubej opálie s hmotnosťou 5 205-karátov.
Opál s názvom Harlekýn našli v roku 1755 na dne potoka v obci Červenica. Vážil 594 kg a ohodnotili ho na 700-tisíc holandských guldenov.
Menší, ale rovnako krásny je aj Roeblingov opál s 2585 karátmi, pochádzajúci z Nevady.
Medzi najznámejšie surové opály jednoznačne patrí aj opál Olympic Australis. Tento 17 000-karátový vážiaci kus, ktorý sa našiel v roku 1956 pri Melbourne a na počesť olympijských hier, ktoré sa tam vtedy konali, dostal svoje meno.
George Kunz (29.9.1856 - 29.7.1932), Američan pochádzajúci z New Yorku, ktorý sa už od malička zaujímal o minerály. Ako teenager dokázal zhromaždiť zbierku až 4000 drahých kameňov, ktoré sa mu podarilo predať za 400 dolárov, čo mu vtedy umožnilo študovať na Minnesotskej univerzite. Napriek tomu, že svoje štúdia nedokončil, ako samouk sa ďalej...
Prichystali sme si pre Vás ďalší článok, plný poznatkov a zaujímavostí. Dnes sa budeme zaoberať opálom. Určite ste už o ňom počuli. Opály sú považované za veľmi krásne, ozdobné kamene a v šperkárstve sú veľmi obľúbené a obdivované. Vedeli ste, že opál sa môže zaraďovať medzi drahokamy, ale zároveň aj polodrahokamy?
Takmer všetky drahokamy sú minerály s kryštalickou štruktúrou. Niektoré drahokamy však v skutočnosti nie sú drahokamy, pretože ich pôvod je skôr organický. To znamená, že sa tvoria z biologických procesov, či už živočíšnych alebo rastlinných.
