Wallace Chan a jeho svet magických drahokamov

HONGKONG -Wallace Chan, zlatník, ktorý vyrobil jeden z najdrahších diamantových náhrdelníkov na svete. Svojimi rukami sa živil už od útleho veku 8 rokov. 

V roku 1960 s rodinou imigroval z provincie Fujian do Hongkongu, kde si na seba zarábali, ako mohli. Najčastejšie to boli malé opakujúce sa práce ako navíjanie priadze alebo výroba malých dekoračných predmetov.

"Vyrábali sme malé plastové kvietky, až kým nám nekrvácali prsty,"  spomína si Wallace Chan. " Za každú tašku plnú plastových kvetov sme dostali 10 centov. A za 15 centov sme si mohli kúpiť dve ananásové buchty. "

Teraz 61-ročný Chan pracuje na poschodí v Central Hongkongu. Vďaka dvojitým elektricky zabezpečeným dverám táto budova naozaj pripomína pevnosť. Tu si ho môžete predstaviť - štíhly muž s dlhou šedou bradou a v jednoduchom čiernom obleku. Čierna látka prehodená cez stôl a na nej je položených veľa nevybrúsených drahých kameňov. Pán Chan si jeden berie do ruky, skláňa sa nad neho a presvecuje ho baterkou.

"Kameň sa snaží oklamať oko, takže musím byť múdrejší ako on,"  hovorí, ako sa cez lupu pozerá na ametyst." Vidím všetky jeho nedokonalosti. V každom kameni sú prvky, ktoré chcem zakryť, a naopak prvky, ktoré chcem zvýrazniť. Naháňam svetlo."

V septembri roku 2015 pán Chan odhalil  A Heritage in Bloom ( Dedičstvo v rozkvite) , pravdepodobne najdrahší diamantový náhrdelník na svete. Odhadovaná trhová cena je 200 miliónov dolárov. S jeho 11 551 diamantmi a jadeitmi, vytvárajúcimi motýle a netopiere, ktoré pán Chan tak miluje, je úplná karátová váha 383 ct, pričom samotný centrálny diamant má 104 ct.

Projekt sa začal v roku 2010, keď Chow Tai Fook a Hongkonská klenotnícka spoločnosť oznámili nález extrémne vzácneho nevybrúseného 507-karátového diamantu, nájdeného v dole Cullinan v Južnej Afrike. Títo poverili Chana, aby z diamantu vyrobil majstrovské dielo, ktoré by sa stalo súčasťou histórie čínskeho klenotníctva.

" Keď som ten kameň prvýkrát uvidel, cítil som, ako môj duch opúšťa telo a vracia sa," povedal pán Chan. "Pozeral som sa naň tri roky, než som sa ho dotkol." Dokončenie náhrdelníka trvalo 47 000 hodín a vyžadovalo si prácu 22 remeselníkov.

Jeho obľúbené výtvory sú hravé, rozmarné, či dokonca humorné. Napríklad modré visiace náušnice, ktoré sa volajú Dancing Elf (Tancujúci elf), dúhová pinka s diamantom v zobáku, alebo ryba s priesvitnými plutvami, ktorá vyfukuje malé perlové bublinky. Pán Chan má vo veľkej obľube motýle, tento motív sa v jeho dielach objavuje často. 

Vždy má pri sebe ceruzku a zápisník, a keď mu niečo napadne, kreslí rýchlo a súvisle. 

Ruky pána Chana sú také malé, že si na nich dokáže skúšať šperky, ktoré vyrába pre ženy.  Jedným príkladom je prsteň My Dreams, ktorý je aj napriek svojmu výzoru extrémne ľahký. 

Další z jeho výtvorov je napríklad kvetinová brošňa Vividity, ktorej farby sa pohybujú v škálach ružovej až po žiarivo zelenú. Na svoju veľkosť je taktiež extrémne ľahká, a to vďaka tomu, že pri jej výrobe bol použitý titán, ktorý má iba zlomok váhy zlata. 

Jeho dve výrobne, jedna v Hongkongu, druhá v Macau, zamestnávajú umelcov, ktorí už s pánom Chanom spolupracujú 15-30 rokov a vyrábajú iba desiatky šperkov ročne. " Trávim tak veľa času nad jedným kúskom, že sa ním nakoniec stanem," povedal. " Ja som kameň a kameň je ja."

Pán Chan sa začal o drahokamy zaujímať, keď sa ako 16-ročný zamestnal v remeselníctve, ktoré sa zaoberalo vyrezávaním čínskych náboženských motívov. Keď mal 17 rokov, vyprosil si od otca 1000 hongkonských dolárov, teraz asi 100 €, a použil peniaze na to, aby si kúpil stroj na brúsenie a kus malachitu. Potom začal svoje malé umelecké diela predávať od domu k domu. 

Jeho rodina sa tešila, že si našiel stabilnú prácu, ale v jeho neskorších 20 rokoch prišiel na to, že ho práca neuspokojuje. 

"Chcel som byť viac ako len remeselník," povedal. "Chcel som študovať umenie a pozerať filmy. Chcel som robiť veci, ktoré milujem. Chcel som vytvárať šperky, ktoré tancujú, výtvory, ktoré majú príbeh a dušu." 

Takže sa vo veku 28 rokov navzdory prianiam jeho rodiny presťahoval do Macau. 

Veľmi ho zaujímalo, ako sa jedna nedokonalosť v kameni odráža niekoľkokrát. Na základe svojho pozorovania kameňov nakoniec v rokoch 1985 až 1987 vyvinul Wallace Cut techniku, ktorá ho preslávila. Jedná sa o vytvorenie optickej ilúzie podobnej odrazu. 

Wallacov výbrus je vlastne o výreze dier zozadu do drahokamu. Potom opracovanie a leptanie obrazu v opačnom smere. Pri pohľade spredu sa obraz odrazí niekoľkokrát.

Tiež vyrobil malý a veľmi rýchly vrták, pretože technika si vyžaduje vŕtanie, neskôr chladenie vo vode, aby vznikajúca teplota nepoškodila kameň.  

Najznámejší kameň s Wallaceho výbrusom je Horae, grécka bohyňa ročných období, v modrom topáse. Kúpil si ho jeden nemecký priekupník so slovami, že ho musí zobrať do Európy. Ukázal ho na veľtrhu Deutsches Edelstein Museum v roku 1991, a v Nemecku začal byť známy ako zázračný výbrus.

Jeden z najväčších a najzvláštnejších Chanových výtvorov prišiel koncom 90-tych rokov, keď ho taiwanský chrám požiadal o zhotovenie veľkej stúpy. Stúpa zo zlata, krištáľu a rubínov je 91,44 cm vysoká. Taiwanský chrám chcel, aby sa stala miestom posledného odpočinku pre relikviu, o ktorej taiwanskí mnísi verili, že sa jedná o zub Budhu. Chan dva mesiace iba vymýšľal, ako umiestniť zub do stredu krištáľových guľôčok.

Pán Chan  sa vo svete šperkárstva preslávil v roku 2012, keď sa stal prvým áziským dizajnérom, ktorého pozvali na výstavu Biennale des Antiquaires v Paríži, najexkluzívnejšiu výstavu šperkov sveta. 

Jeho exhibícia "Cesta k osvieteniu - Umenie Zen" v sebe mala kúsky, ktoré boli úplne odlišné od tých, ktoré tam priniesli európski dizajnéri, napríklad čínsky drak, jadeitový cvrček, priesvitná labuť alebo bojujúce škorpióny. Veľký čínsky múr je náhrdelník z čínskeho kráľovského jadeitu a diamantov. Bol predaný za 56 miliónov eur.  

Pán Chan predáva svoje výtvory iba klientom, ktorých si vyberie. 

"Povedzme, že si obchody nevyberám iba pre peniaze. Každý môj výtvor je zo srdca a prešiel mojimi rukami. Každý šperk som vyrábal s citom. Kupujúci si musí uvedomiť, že moja práca je kus môjho srdca - berú si moje dieťa."

"Niektorí iba povedia, 'Mám peniaze a chcem to. ' a nerozumejú tomu, keď im nechcem svoj výtvor predať." 

Pán Chan a aj jeho klenotníci sú veľmi diskrétni, keď sa jedná o ich zákazníkov a obchody. Všetky jeho práce na výstave boli označené ako pre "Private buyer".

Žije skromne. Nenosí žiadne šperky, pije nekonečne veľa neochuteného čínskeho čaju a stále býva v tichej rezidentnej zóne v Macau. 

"Chcem zanechať dedičstvo," povedal. "Čína má 6000-ročnú históriu vo výrobe šperkov a do tejto histórie by som sa rád zapísal."